SVETELEKTRO

15. augusta 2010   Verzia pre tlač Verzia pre tlač

Výroba DPS fotocestou – Veľmi podrobný manuál


remusator

Ak ste sa už zamýšlali, čo je to DPS alebo taktiež anglický ekvivalent tejto skratky PCB, ste na správnej adrese. Pojmy si nielen vysvetlíme, ale taktiež vám ukážem krok za krokom pekne fotograficky zdokumentované ako si vyrobiť vlastnú dosku plošných spojov. Rozhodol som sa napísať tento článok, lebo keď som začínal s DPSkami, mal som plnú hlavu najrôznejších otázok. Čítal som veľa návodov, veľa dobrých ale niektoré veci mi tam chýbali. Preto som sa rozhodol napísať vlastný, pričom som sa snažil mimo iného pokryť aj moje základné otázky.

Začnime teda pekne od Adama Ako som už v úvode článku naznačil, slovenská skratka DPS znamená Doska Plošných Spojov. Američania pre túto vecičku s obľubou používajú skratku PCB, čo vyjadruje Printed Circuit Board (V preklade znamená doska tlačených spojov). Dosky plošných spojov sa používajú v elektronike pre “pekné”, praktické a hlavne jednoduché prepojenie jednotlivých súčiastok obvodu. Začiatočníci sa ich často obávajú, respektíve metódy ako ich vyrobiť. Preto si často kupujú univerzálne dosky, ktoré už na sebe majú cestičky a preto musíme prispôsobiť náš návrh dispozíciam danej dosky. Naopak, ak sa rozhodneme dosku vyrobiť sami, tak sa žiadne medze našej fantází nekladú. Stačí dodržiavať pár jednodúch pravidiel.

Poďme sa teda pozrieť na to ako si DPS vyrobiť. Ešte by som chcel dať na vedomie, že tento článok v žiadnom prípade nie je reklamným, iba uvádzam linky na dané produkty, s ktorými som pracoval ja osobne.

V podstate existujú 2 metódy výroby DPS:
1. Nažehlovacia metóda
2. Metóda Fotocestou

V tomto článku sa budeme zaoberať 2. spomínanom metódou a to práve Fotocestou. Je to preto, že je podla mňa jednoduchšia, presnejšia a možno s ňou vyrobiť podla môjho názoru lepšie dosky. Len pre informáciu uvediem, že nažehlovacia metóda spočíva v nažehlení toneru na vrstvu medi, ktorá je takto chránená a neodleptá sa. Poďme ale späť k téme článku.

Najprv trošku teórie a potom sa poberieme k fotodokumentácí krok za krokom.
Ako teda funguje ? Ako už názov napovedá bude sa jednať o niečo so svetlom, presvecovaním. Na nejaký materiál – buďto pauzovací papier (pre Atramentovú Tlačiareň) alebo priesvitná fólia (Laserová Tlačiareň – POZOR !! Fólia musí byť určená pre potlač do laserovej tlačiarne, inak by sa mohla roztopiť a “upchať” resp. omotať valec tlačiarne -> z tohto stavu cesty niet a môže skončiť opravou). Len pripomeniem, že s tým mám skúsenosť, avšak mal som šťastie a po hodinovom kuchaní laserjetky sa mi podarilo dať fóliu z valca dole. Odvtedy používam len atramentovku a pauzák. Čiže budeme pracovať s pozitívnou predlohou. To znamená že si na jeden zo spomínaných materiálov vytlačíme predlohu plošného spoja. Následne predlohu presvietime na fotocitlivú vrstvu (lak nanesený na vrstve medi). Tam kde papier presvital (nebol potlačený) sa lak naruší, naopak tam kde sa svetlo nedostalo ostane vcelku. Osvietený spoj vložíme do vývojky – tá zabezpečí že narušený lak sa rospustí a “odplaví”. Takto nám ostanú zakryté len budúce cestičky. Po ponorení do leptadla sa vyleptá len lakom nepokrytá časť, takže na neosvietených miestach ostane meď. Zmyjeme zvyšný fotolak, vyvŕtame dierky, dobrúsime spoj, natrieme konzervantom a hotovo.

Tak a teraz pekne po poriadku so sľubovanou fotodokumentáciou


1, Pomocou počítača si vytvoríme obrázok budúceho plošného spoja. Ja používam program Eagle. Je dostupná aj free verzia, avšak sú tu isté obmedzenia, napríklad maximálna veľkosť dosky 100x100mm.

2, Pripravíme si materiál, na ktorý vytlačíme počítačovú predlohu. Ako som spomínal. Pre atramentové tlačiarne odporúčam pauzovací papier, avšak POZOR ! Papier nesmie byť mastný ani “ochytaný”. Tetuška v obchode totiž rada naslintaným prstom ráta papiere a potom sa stane že atrament niekde nechytí tak pozor na to. Ak je to možné, upozornite ju na to už pri kúpe nech zbytočne nemastí a neobchytkáva papier Pre laserovú tlačiareň zvolíme potlačitelnú fóliu. Aj to má svoje úskalie a to, že láka použiť obyčajnú fóliu. Dávajte si pozor, fólia musí byť určená do laserovej tlačiarne. Ona navonok vyzerá rovnako, avšak je tepelne stálejšia. Zo samotnej technológie laserovej tlače vyplýva použitie tepla, čo môže v lepšom prípade obyčajnú fóliu zdeformovať, v horšom omotať nanášací valec, dokonca aj zničiť, takže tu sa šetriť a špekulovať neoplatí. Ja som si teda nachystal môj “pauzák” / “pauzovací papier”. Ako vidíte mám ho uložený v Euroobale, aby sa mi pri manipulácí zbytočne nemastil..

Krok 2 – Príprava Papiera

3, Vytlačíme si papierovú predlohu. Len dodávam, že nakolko je médium presvitné, nepotrebujem otáčať a zrkadliť predlohu. Jednoducho vytlačíme a na plošný spoj neskôr položíme “naopak”. Ja si väčšinou na plošák napíšem nejaký text, názov zariadenia – jednak viem čo to robí ak to po pár rokoch vyhrabem zo skrine, jednak mi to pomôže aby som sa nepomýlil a nevysvietil naopak. Pri vytlačení bude text “naopak”, pri osvecovaní papier obrátime a text by mal byť čitateľný…Pozor na nastavenie. Nezabudnite zaškrtnúť BLACK (farebné atramenty sú priesvitnejšie), SOLID, taktiež ak je to možné, tlačiarni nastavíme GRAYSCALE PRINTING, kvalitu na HiGH (vtedy tlačí pomalšie a atrament sa nerozmazáva). Ja som robil 2 plošné spoje, takže tu mám 2 malé predlohy.
mám ho uložený v Euroobale, aby sa mi pri manipulácí zbytočne nemastil..

Krok 3 – Vytlačené predlohy

4, Pripravíme a naznačíme si rezy na Cuprextit. Buďto použijeme dosku s už nanesenou foto-rezistívnou vrstvou alebo si kúpime špeciálny fotorezistívny sprej. Ja rád využívam prvú alternatívu. Každá ma svoje pre a proti. Jednak si doma sprej nikdy tak dobre nenanesiete ako na hotovej doske, na druhú stranu pri väčšom počte dosiek to výde lacnejšie. Ja som ale zástanca skôr kvality ako kvantity..
Ja som kúpil túto dosku. https://www.sos.sk/?str=371&artnum=46435
Všimnite si ochrannej modrej fólie. Je tam nato aby sme mohli s doskou manipulovať a neosvietili ju už pri rezaní napríklad slnkom alebo iným zdrojom svetla. Pravítkom si teda pripravíme čiary podľa ktorých budeme rezať. Vždy si spravte radšej o 0,5 – 1cm viac pre jednu stranu, vždy je lepšie obrúsiť nadbytok, ako potom zistiť že vám pílka trochu “ušla” a nezmestí sa vám tam cestička.

Krok 4 – Narysovanie rozmerov

5, Dva krát meraj, raz rež. Ešte raz si skontrolujeme či sa vôjde celá predloha a ostane “nazvyš” pre prípadné opravy a manipulovanie..

Krok 5 – Dva krát meraj, raz rež

6, Pílime. Dosku si prichytíme rukou o stôl tak, aby dopredu trčal centimeter alebo dva a pílime pod uhlom, nie kolmo ! Obrázok povie všetko. Opäť platí staré známe “Trpezlivosť ruže prináša”. Neoplatí sa ponáhlať a trepať rukou ako ryba na suchu. Náhodou sa vám pílka zasekne a celá doska pukne, to predsa nechceme…

Krok 6 – Pílime

Krok 7 – Odrezáné kúsky dosky

8, Ideme svietiť. Existuje viacero spôsobov ako svietiť – rôzne ortuťové, sodíkove a kadejaké výbojky. Ja som však vsadil na klasiku a na to, čo sa v rodinnom dome zväčša nájde – halogén. Keďže toto je svietidlo určené aj na svietenie, nie len pre moje potreby, je na ňom mriežka kvôli ochrane. Tá musí preč (inak by neosvietila lampa spoj dokonale). Takisto sklo. Jednak sklo pohlcuje nejaké žiarenie, jednak halogény produkujú obrovské množstvo tepla a pri natočení lampy ako uvidíte zachvíľu nemá teplo kam unikať (teplý vzduch stúpa) – takže by sa držal v reflektore. A do tretice, toto sklo použijem zachvíľu ako krycie. Už sa mi tak podarilo zničiť jednu žiarovku – vlákno sa prepálilo skrz sklo von. Takže rozoberieme kryt, odmontujeme mriežku a sklo. Tesnenie tam nechajte, je tam nalepené, načo to ničiť.

Krok 8 – Príprava Halogénu

9, Nažeravenie halogénu. Ja pre istotu nechávam halogén chvílu “rozpáliť sa” aby dosiahol plného jasu. Za ten čas si prilepím predlohy plošáčikov na dosky.. V pozadí je žeraviaca sa lampa, vpredu detajl žiarovky, ktorú používam. Je to Philips s príkonom 200W, ktorá má údajne svietiť ako 300W klasická halogénka.

Krok 9 – Žeravenie Žiarovky


Krok 9 – Plný Jas


Krok 9 – Pauzák presvitá, atrament nie

10, Opatrneme zlúpneme modrú fóliu (je to akoby velká izolepa), na odrezanú doštičku položíme našu predlohu a na jednej strane prichytíme lepiacou páskou (stačí obyčajná priesvitná), aby sa nám predloha pri pokladaní skla nezošuchla dole. Snáď nikomu netreba pripomínať, že pod fóliou sa nachádza fotocitlivá vrstva takže čo najmenej okolo slnka a zdrojov svetla s tým “behať”. Z mojej skúsenosti ale môžem povedať že nalepenie fólie to bohate zvláda. Ešte sa mi nestalo, aby sa mi zničila fotovrstva počas nalepovania.. Pripomínam však, že obrázok prikladáme naopak, t.j aby boli písmenká, ktoré sme si vytlačili čitatelné.

Krok 10 – Odstránenie modrej fólie

11, Založenie – Ako vidíte na obrázku, celú plochu si podložíme niečim pevným a hlavne rovným – v mojom prípade to bol kúsok parkety. Položíme plošné spoje a zakryjeme krycím sklom (použil som to z halogénu).

Krok 11 – Založenie

12, Osvecujeme. Toto je už časť, pri ktorej treba troška zalaborovať a porobiť pokusy. Najlepšie je ak si napríklad odrežeme 1 cm široký a 10 cm dlhý pásik dosky. Zopakujeme všetky predchádzajúce kroky a skúsime svietiť na časti prúžku rôzny čas. Ja som to robil tak, že celý spoj som nechal osvecovať 15 minút a po každých 5 minútach som zakryl o 1 dielik viac. To znamená že najkratšie osvecovaná časť sa svietila 15 minút, najdlhšie osvecovaná 60 minút. Po “vyvinutí” vo vývojke som stanovil optimálny čas podľa najlepšej viditeľnosti. Jednoducho keď som to ponoril do vývojky a vyvinul tak na jednom konci nebol lak narušený – nič nebolo vidno, na druhom konci tiež nie, lebo svetlo rozbilo aj lak pod atramentom a niekde medzi nájdete svoje optimum. Najlepšie je si to vyskúšať, záleží to od strašne veľa faktorov (Vzdialenosť reflektora od spojov, wattáž halogénky, okolné svetlo, hrúbka a čistota kricieho skla, kvalita reflektora…) – univerzálny recept neexistuje. Treba to raz vyskúšať, potom to už pôjde, ako sa dočítate ďalej. Postrehol som ale jednu veľmi zaujiimavú vec a síce. Pôvodný halogén (asi neznačkový) mal údajne 500W a osvecoval som asi 30-33 minút. Po zmene na 200W šetrný s výkonom 300 mi tiež stačilo 30 minút, takže skúsiť !! Takže 30 minút svietime. Na fotke si môžte všimnúť ventilátor. Ako som spomenul, podarilo sa mi jednu staršiu žiarovku prepáliť zvnútra jej vlastným vláknom, preto som použil jeden inak nevyužitý ventilátor z PC, síce hlučný ale účel to splní, na ochladzovanie žiarovky. Uistite sa ale, že pod vetrákom nemáte bordel, nech to nefúka prach a piliny na žiarovku. Halogény vo všeobecnosti nemajú radi mastnotu, špinu a znečistenie..

Krok 12 – Osvecujeme


Krok 12 – Osvecujeme II

13, Pripravíme si vývojku. Ja som použil vývojku https://www.sos.sk/?str=371&artnum=3845 . Je to Naoh prášok, 7 gramov, ktoré sa rozpustia v 1 litri vody. Ja ju mám naliatu vo velkej flaši a vždy si odlejem potrebné množstvo do misky. Ak nie je po vyvinutí veľmi “znečistená” zlejem ju naspäť.

Krok 13 – Vývojka NaOH

14, Dosvietili sme. Vypneme halogén, už ho nebude potreba. Ja som pre istotu žiarovku ešte chvílu vypnutú chladil ventilátorom.
Ak všetko vyšlo podľa plánov, tak cestičky (predtým atramentom zakryté časti) sú žltšie od okolia. Prikladám 2 fotečky. dúfam že to je dobre vidno.


Krok 14 – vysvietená doska


Krok 14 – Vysvietená doska II

15, Vyvíjame. Aby som nemusel používať rukavice a rýpať sa v chemikáliach, vždy si doštičku takto chytím do umelohmotnej sťahovacej pásky. Dobre sa s ňou dá aj hýbať, čím pohýbeme aj s kvapalinou a vyvinutie prebehne rýchlejšie a lepšie. Vyvíjam stranou laku smerom nadol. Pred naliatím do misky treba roztok premiešať alebo pohrkať.

Krok 15 – Uchytenie Doštičky

Osvietený fotolak “opadá” takmer okamžite, čo sa prejaví čiernym povlakom nad doštičkou, avšak pre istotu to tam nechávam 2 minúty ako radí návod od vývojky, pričom občas s tým potrepem a pre istotu skontrolujem, či mi náhodou už neodbíja aj cestičky. Istota je gulomet.

Krok 15 – Vyvíjanie

A takto to vyzerá po vyvinutí. Na osvietených miestach neostal žiaden fotolak, vidno holú meď, neosvietené miesta sú stále pokryté lakom. Neviem ako reaguje fotolak s leptadlom, preto ak si musím nechať leptanie na ďalší deň, vždy radšej dosku schovám do krabičky, aby sa mi neosvietila.

Krok 15 – Vyvinuté doštičky

Ako vidno na neosvietených miestach je stále lak, ktorý zabráni pri leptaní odleptaniu miest, ktoré nechceme odleptať.
Ak náhodou došlo k tomu, že sa vám presvietila nejaká tenká cestička a vývojka ju “vyvinula”, nezúfajte, spoj znova nakreslite liehovou fixkou.
https://www.sos.sk/?str=371&artnum=7882
Po vyvinutí doštičky vždy pre istotu opláchem pod tečúcou vodou.
16, Leptanie. Na leptanie používam FeCl3, chlorid železitý. Tie litrové balenia, hotové roztoky sa mi zdajú drahé, tak si kupujem radšej granule a sám si ich miešam do vody. Ja som kúpil tieto. https://www.sos.sk/?str=371&artnum=56686 . Je to 1kg, ktorý je vraj až na 4 litre vody, ale keďže smo nechcel špekulovať, do litra vody som dal asi tretinu balíčka – 333 gramov (to je len číslo, sypal som odoka). Chvíľu to trvalo kým sa rozpustilo, občas tebalo aj pomiešať. Nezabudnite však väčšiu flašu. Lebo ja ako blbec som si nepripočítal objem tých granúl a pri zlievaní do litrovej flaše mi zrazu začalo tiecť bokom Takže na to pozor. Namiešaný roztok si nalejeme do nejakej nádoby, ja mám najradšej takúto vaničku ako je na obrázku. Má veľkú plochu, takže možno leptať aj viac plošáčikov naraz. Pred nalievaním z flaše je dobré pohrkať, aby sa usadenia na spodu flaše dostala do celého objemu, vtedy lepšie leptá.

Krok 16 – FeCl 3

Na manipuláciu s doštičkami som opäť použil sťahovacie umelohmotné pásky ako pri vyvíjaní a takisto leptám smerom nadol. Leptanie s mojím roztokom trvá asi 20 minút, dnes trvalo 30, lebo roztok bol už slabší, resp. vyčerpanejší. Nezabudnime plošáčikmi občasne hýbať a skontrolovať ich ako prebieha leptanie. Pozor ! Nenechajte sa nachytať ako ja pri prvom plošáčiku. Všetko okolo ciest zmizlo asi po minúte, okolie ostalo pekné červené. Po očistení bol spoj strašne flakatý a tak mi to nedalo, zmeral som 2 ľubovolné body na doske a bol som jasný. To červené bola zreagovaná meď. Celý plošák bol v skrate ! Takže pozor. Tento typ ktorý používam ja je hotový až keď je taký slabučko zelený, pri pohlade do svetla dobre presvitá. Ak by sa náhodou stalo, že vám niekde ostal kúsok fotolaku a spoj sa na tomto mieste nechce vylaptať, nezúfajte. Zoberte niečo ostrejšie – napríklad šrobovák, lámací nôž, škrabkajte dané miesto a dajte spoj ešte na chvílu leptať.

Krok 16 – Leptanie

Halfway there / alebo sme napolceste. Na obrázku môžte vidieť vyleptané plošné spoje.

Krok 16 – Vyleptaný plošný spoj


Krok 16 – Vyleptaný plošný spoj II

Niektoré zdroje odporúčajú doštičku po finálnom leptaní “prebehnúť” šmirgelpapierom. Neveril som tomu, avšak po dnešnej skúsenosti odporúčam, doska sa bude lepšie spájkovať. Prebehnite ho naozaj len zľahka, nie zas aby tam boli obrovské škrabance, nebodaj aby ste strhli nejakú cestičku..
17, Predsa už sme mali byť hotoví nie ? Nie. Ešte nemáme dierky, doštička je neforemná, má ostré hrany. Ja osobne spoj najprv obrúsim. Keďže máme doma stolovú brúsku, tak mi to trvá chvíľu. Najprv tie najväčšie hrany a prebytky obrúsim nahrubo, čo však “otrhá hranu” – ostané taká zúbkatá, tak ju potom ešte prebehnem jemným kotúčom. Na obrázku máme naznačené ako obrúsime, resp. pokial budeme brúsiť. Ak nemáte stolovú brúsku, nezúfajte, ide to aj pilníkom na železo, ale potrvá to dlhšie. Taktiež ako núdzové riešenie sa dá použiť karbobrúska a brúsny kotúč. Na to vás ale nechcem navádzať, nakolko je to celkom nebezpečné.

Krok 17 – Pred brúsením

Ďalší obrázok ukazuje dobrúsené spoje.

Krok 17 – Po brúsení

18, Vŕtanie. Tu nie je veľmi čo písať. Snáď len, že osobne vždy prevŕtam dierku čo najmenším vrtákom (rozumej najnižší priemer), až následne hrubším, resp. finálnou hrúbkou. Pozor pri 2. vŕtaní, zvádza to vŕtať, zhora (nie strana spojov) , avšak neodporúčam to, lebo vrták akoby vytlačí, resp. odltáča meď od odštičky..
19, Po vyvŕtaní, ak sme už so spojom spokojný, očistíme ho liehom. technickým benzínom, benzín-alkoholom, čo ho odmastí a zároveň zbaví zvyškov fotolaku (ten je rozpustný v spomínaných kvapalinách). Takisto očistite aj vrchnú stranu doštičky – je totiž od zbytkov rôznych chemikálií..


Krok 19 – Očistené a odmastené DPS

20, Po očistení liehom dosku zakonzervujte. Buď použite na to určený sprej Flux, alebo jednoduchšie a často lacnejšie domáce riešenie je do benzín-alkoholu, liehu, technického benzínu “nastruhať” a rozpustiť kolofóniu a takto potrieť spoj. Zlepšuje to spájkovatelnosť a konzervuje spoj pre prípad neskoršieho spájkovanie. Tiež zabraňuje oxidácí medi so vzduchom. K home-made laku by som mal len zopár postrehov. Najprv som sa snažil spraviť čo najhustejší roztok – nebolo to dobre, naniesť sa dal, ale po zaschnutí to vyzeralo ako lak na drevo, moc hrubá vrstva. Takže menej je niekedy viac. Nanášam vždy 2 krát. Najprv horizontálne, minutku počkám a potom vertikálne. Tiež pozor na ruky. Nie, nie je to nebezpečné, ale vzniknutý roztok je po zaschnutí dosť lepkavý, pričom voda nerozpúšťa lieh, takže vám to ostane na rukách. Pri dôkladnejšom umytí rúk mydlom to nejak zíde dole.

Krok 20 – Sušiaci sa lak

21, Po zapájkovaní spoja pretrite takisto roztokom ako v bode 20, pre zakonzervovanie, alebo použite špeciálny sprej na to určený – Plastik.
Dočítali ste sa až sem ? Gratulujem Vám, a prajem veľa úspechov vo výrobe ako prvého tak aj ďalších dosiek plošných spojov. Určite sa netreba toho báť. Ten návod vyzerá zložito práve kvôli jeho detajlnosti a dĺžke, ale ak si to 2 krát prečítate a zamyslíte, zistíte že je to celkom lahučké. Na záver ešte upozornenie. Hore používané kvapaliny a roztoky (FeCl3, NaOh) sú žieraviny, spôsobujú poleptanie, popálenie kože ! Preto na ne pozor. (Tak to aspoň hovorí návod, mne sa už podarilu položiť ruku do kvapky FeCl3 na stole, a nič mi to nespravilo. Tak isto je to s NaOh, ale varoval som vás !
Hotový a zaspájkovaný plošák môže vyzerať nejak takto.


Hotový Plošný Spoj

Privítam vaše nápady a návrhy na vylepšenie tohto článku. Prípadné návrhy, skúsenosti s halogénmi, leptadlami, vývojkami napíšte dole. Otázky taktiež prosím dole Ak sa vám článok páčí, dajte o ňom vedieť priatelom elektronikom

Ako sa vám páčil tento článok?
  • Páči sa mi (5)
  • Súhlasím (0)
  • Zábavné (0)
  • Informatívne (0)

Komentáre (42)

  1. jenda23 píše:

    V podstate existujú 2 metódy výroby DPS:
    1. Nažehlovacia metóda
    2. Metóda Fotocestou

    v tomhle s Tebou nesouhlasim…ale to jen detail..

  2. PaJa-trb píše:

    Článek jsem jenom prolítl, ale už první obrázek mě dostal, vyfocený monitor …. 🙂 to nezvládneš ani zmáčknout na klávesnici Print Screen ?
    A free Eagle je omezenej na 100x80mm – žádnejch 100×100 !
    Dál jsem to raději nezkoumal.

  3. Petus píše:

    Já bych to shrnul:“Vař slova než něco řekneš.“
    Metod výroby DPS je více a používají se! a ty fotky?no byl tu na ně názor který sdílím i já.
    Ale je pravda,že návod je opravdu podrobný.

    • exekutor píše:

      Joj aki ste vsetci kriticki, Najma vyrok aby zvazil dalsie clanky. Pani dokonali klobuk dole…. Chalan sa snazil amilion mamlasov ho tu ide osocovat za chyby. Kto z vas ziadnu nespravil? Nieje to dokonale ale je za tym kopu prace. Na chybach sa pouci. Dalsie clanky budu o cosi lepsie. Vy ked nieco neviete tak sa na to vybodnete? Nieje to prvy krat co sa takto spravate. Nieco ine je poukazat na chyby a podporit a povzbudit, ako pisat negativne a urazlivo…

    • eurobastler píše:

      V tomto clanku urcite vidim hodnotu. Som presvedceny o tom, ze zaciatocnik je schopny po takomto tutoriale zvladnut vyrobu plosneho spoja fotocestou. Len tak dalej a „rypalov“ si nevsimaj. Oni clanok nenapisu….

      • Axwell píše:

        niekedy by som uz aj ja takyto clanok napisal, ale skor taky vseobecny, vyroby plosnych spojov 1 alebo 2 strannych tymito sposobmi:
        -> klasicky, pero
        -> nazehlenim toneru
        -> sietotlacou
        -> lepiacim papierom s predlohou, ktora sa nalepi na plosak
        -> a este tento spobom co sa tu pise, UV ziarenie na fotocitlivy plosak ( toto planujem vyskusat, ale nie podla clanku, mam doma taky jeden stroj s UV vybojkami.

        no ak existuju aj ine sposoby o ktorych viete, piste aj sem.

  4. Gavin-Milarrr píše:

    Zase budu za toho hnusnýho, ale ono to jinak nejde. Od čeho jsou tady redaktoři? Ten článek je neučesanej, syrovej, nemá hlavu ani patu a je v něm spousta nepodložených nebo zavádějících tvrzení. Jako recenzent bych ho vrátil k přepracování.

    Protože to není poprvé, co se tady objevil spíš jen nástřel textu, než konečná verze, přimlouval bych se za povinné recenzní řízení ke každému publikovanému článku. Vzhledem k frekvenci nově řidávaných článků by neměl být problém jeden měsíc na vyjádření recenzenta. Sice tím dost článků vypadne, ale ty co zůstanou, potáhnou úroveň celého webu nahoru.

    • marek181818 píše:

      ja by som len chcel vidiet ako by si to napisal ty ! asi to pisal z hlavy ved ,ako to on robil nie podla ineho postup co druhy robil plosak a s tym napadom no neviem z jednej strany mas pravdu ale ved aj teraz trva dlho ,pokial sa objavi novy clanok na stranke .

      • Gavin-Milarrr píše:

        To je problém redakce. Když redaktor zbytečně zadržuje článek, je to dost tristní. Psát článek „z hlavy“ je pitomost, vždycky si musíš nejdřív zjistit, jak a kde se o tom už psalo (rešerše), potom text napsat a pak předat k receenzi. Nehledě na to, že v odborném textu nemá co dělat první osoba.

        Jo a nauč se psát jako člověk, tj. s diakritikou a interpunkcí a hlavně, prosím, slovensky. Psaní na mobilu není omluva.

  5. Jukka píše:

    Fakt je, že niektoré články by najprv mali podrobne prejsť redaktorom-adminom, no pozerám, že veľa komentatorov, ktorý tu komentujú, konkrétne tohto autora článku, nemá na tejto stránke žiaden článok. Preto sa pýtam, že ako si vôbec dovoľujú ho takto osočovať, keď tu oni nič nemajú. Ľudia nerobte to pokial sami nemáte na písanie článkov, a ak sa taký nájdu, tak nech aspoň dajú typa na opravu alebo zlepšenie budúceho článku daného autora. Veľmi pekne ďakujem!

  6. lubbo7 píše:

    Pekne rozpísaný návod. Ja som svoj prvý plošák robil v škole,bolo to dost zdlhave,ale vtedy som bol este neskuseny.Najprv som si vytlacil plosak na normalny papier,potom sme ho z druhej strany,celý počmárali ceruzkou,a potom sme prechádzali po cestičkách-niečo ako kopirák,a potom sme to prekreslili liehovou fixkou.Potom som zistil ze to ide jednoduchsie,a ked to nieje zlozity plosak staci ho nakreslit na plosak fixkou.Pár krát som z plosaku iba zbrusil med a takto som vytvoril cesticky.Leptal som to takisto ako tu,ale roztok som predtym zohrial v sklenenej kadicke na dvojplatnicke,potom leptanie trva 5-10 minut.Len by som chcel vediet ci by sa na osvit dali pouzil aj UV diody.

    • jefitto44 píše:

      Neviem prečo sa hneď všetci chvastáte, no a čo že urobil chyby? No a čo že napísal že angličania použivaju skratku PCB ako keby to bola ich chyba? To sa stane každému. Poučí sa a nabudúce bude článok lepší. Návod je viac než podrobný a pri kúsku snahy ho určite pochopíte, takže neviem čo zas robíte sceny kvoli fotkám. No a čo že su rozmazané? Nie každý si môže dovoliť kupovať drahe fotoaparaty. A okrem toho na každej fotke vidno to, čo tam má byť vidno. Nemal si náhodou kvoli tomu kúpiť hubblov teleskop? V každom prípade chválim uživateľa za tento článok a tí, ktorí kritizujú, by sa mali nad sebou zamyslieť. Samozrejme, článok nie je dokonalý, ale snaha tam bola dosť veľká, preto tí, čo na tejto stránke nemajú ani jeden článok a najviac vyskakujú, nech sa zamyslia… hovorí sa tomu tzv. konštruktívna kritika, teda kritika, ktorá ma autorovi pomôcť a nie ho znechutiť z ďalšej práce. Ďakujem za pochopenie a ostávam v pánovom pokoji

      • mrmio píše:

        Jefitti44,ale ide o to,ako to napísal. Písal,že pekne fotograficky zdokumentované. Vidíš tu niekde peknú fotku? Ďalej, s obľubou používajú výraz PCB. S akou obľubou? Je to skratka s anglického názvu,nieje tam žiadna obľuba. Ak by napísal že Slováci s obľubou zamieňajú názov DPS za PCB,nič by som nepovedal.
        Článok je dobrý a podrobný. Ale má svoje muchy,ktoré tam nemuseli byť.

        A ešte tu niekto spomína,že či by sme my,ktorí tu gezujeme napísali lepší. Poviem to takto. Ak by som nedokázal napísať dobrý článok,tak nenapíšem žiaden,aby som predošiel trapasu.

  7. remusator píše:

    Díky všetkým za komenty.
    Ako odporcom môjho písma, tak aj tým, ktorým sa článok páčil…
    Je to môj prvý článoček, snažil som sa najlepšie ako som vedel. Slohy mi v škole nikdy nešli a nebavili, čo sa možno podpísalo na kvalite..
    Napriek tomu som sa pokúsil niečo napísať 🙂

    Čo sa týka kvality fotiek. Áno, je pravda že mohli byť lepšie. Ale išiel som robiť plošáky, pričom žiadny iný nebol práve po ruke, nehovoriac o tom, že normálny foťák by sa v dielni asi necítil bezpečne.. Ešte k tomu monitoru. To som fotil takto naschval, jasné že viem spraviť printscreen. Ale neviem prečo, jednoducho sa mi žiadalo spraviť takúto fotečku na monitor..

    Pokúsim sa poučiť z rád a nabudúce snáď bude lepšie 🙂

    Veľa šťastia pri výrobe vašich DPS.

  8. kc509 píše:

    Začal som čítať diskusiu, no veľmi rýchlo som skončil. Kritizovať vie každý a v poslednej dobe je to národný šport. Takýto článok som dlho hľadal. Jednoduché, prehľadné, s linkami. Som maximálne spokojný. Viem o čom autor píše a mne takéto obrázky a popis bohate stačia. Autorovi veľmi pekne ďakujem.

    • remusator píše:

      Vďaka, som rád že ti môj návod pomohol 🙂

      • Jerry19 píše:

        Fotocesta je sice presnejsia a vysledky su super, ale urcite neni jednoduchsia ako nazehlenie, kde netreba osvetlovat a vyvolavat. Ak nerobite dosky kde su integrace so stovkami noziciek v SMD prevedeni tak sa da aj nazehlovacou metodou v pohode spravit uplne vyhovujuci plosacik.

        To, ze niekto strci hocijaku foliu do laserovky je jeho problem, ked si kupis foliu urcenu do laserovky, napr. folie do meotaru, ktore su urcene na tlac laserovkou, nemas problem, plno krat som na to tlacil laserovkou. A pouzit laserovku a foliu je lepsie ako atrament a pauzak.

        Teta v papiernictve nema co sahat na pauzaky, pauzaky sa kupuju zabalene napr. po 10 kusov. Ked kupujes kolace u vas v cukrarni, tak to teta tiez chyta rukami ?

        • jagro píše:

          Žiadna nažehľovacia metóda nedáva reprodukovateľné výsledky. Stačí zmeniť trochu nejaký parameter (inú žehličku, iný laminátor alebo čokoľvek iné) a treba začať všetko skúšať znovu. A jemnejší spoj neurobíš. A nemusia to byť ani stovky SMD nožičiek. To nie je len moja skúsenosť. Tiež som bol nadšený ako to dobre funguje ale potom sa mi minul papier, ktorý som používal a bolo to v háji.

          • jagro píše:

            Nedá sa každý materiál takto strihať ručnými nožnicami na plech. Konkrétne ten, čo je použitý v článku by odpraskol po zastrihnutí. Tá firma dodáva lacnejší materiál z niečoho, ako pertinax, či bakelit, ktorý je krehký a nedá sa strihať a epoxidový laminát, podobný materiálu, ktorý sa bežne predával v Československu, ktorý sa dá strihať ale je drahší.

      • Jerry19 píše:

        rezanie:
        ja pouzivam klasicke rucne noznice na plech, odstrihnem o nieco viac, napr. 0,5cm, ked je doska uz vyleptana, potom to este strihnem presnejsie a brusim.

        Brusenie:
        Sklo na stole, „smirgel“ polozeny na to a jednou rukou pridrziavam smirgel a druhou pohybujem plosacikom po „smirgli“. Takto bude hrana zarucene rovna.

        Najprv lakujem kalfuniovym lakom, a az potom vrtam, aby sa mi lak nedostal cez dierky na druhu stranu dosky. 🙂

        Leptanie v chloride:
        Skus pustit z malej vysky plosacik otoceny medou dole na hladinu chloridu, mal by plavat na hladine, nepotrebujes potom nicim hybat a nic riesit, ziadne pasiky. Nechas ho plavat, odleptana med bude klesat ku dnu a ked na to z vrchu pozeras tak ak to nie je uplne nepriehladny plosak napr. taky biely, tak vidis ako postupuje leptanie.

        Namiesto „smirglovania“ sa da pouzit prasok na cistenie umyvadiel atp. +navlhcena handricka. Je to setrnejsie ako „smirgel“. Resp fakt jemny smirgel, polozit na rovnu podlozku (sklo) a dostickou po tom trosku pojazdit.

        Vrtanie:
        Bohuzial bezne vrtaciky su po asi 20 diarach tupe a diery vyzeraju ako pretlacene potom, okraje medi su vytlacene dohora. Po zaspajkovani to nevidno a nevadi to, ale diery su blbe aj z druhej strany, zo strany suciastok ak mate tupy vrtak. A je jedno ci mate vrtak najlacnejsi alebo taky za 3€. Teda treba si nakupit plno vrtacikov 0,8mm, alebo si kupte toto: http://www.ges.cz/-hmf-08-ges07400075.html To vam vydrzi dllllho ostre a ani sa to neda lahko zlomit ale tak je to trosku drahsie.

      • Jerry19 píše:

        Po vyleptani a ocisteni, resp jemnom prebruseni, tenka vrstva riedkeho laku, resp viac vrstiev. Vrtanie, osadenie, pajkovanie, pri pajkovani smelo pouzivam kalafuniu, nesetrim nou vobec. Ak je vsetko osadene, alebo uz aj ozivene, tak lieh, alebo riedidlo alebo nieco, do nadobky niekolko mm, a polozim to tam, kalafunia a aj lak sa rozpusti, resp pouzijem staru zubnu kefku a aceton. Nanesiem novy kalaf. lak.

  9. webkar píše:

    chcel by som len opomenúť že ten fotolak technickým benzínom dolu nejde u mňa funguje acetón/alkohol

  10. jagro píše:

    Odstrániť fotorezist po vyleptaní je najjednoduchšie tak, že strčím dosku pod UV svetlo ešte raz na trochu dlhšiu dobu, ako pri osvite a potom ho jednoducho umyjem vo vývojke, prípadne v silnejšom roztoku NaOH. Potom stačí naniesť kalafunu rozpustenú v nejakom rozpúšťadle (lieh, acetón) a doska je ready pre ďalšie spracovanie.

    • Kuna píše:

      Na leptání používám Peroxodisíran Amonný
      400g se dá koupit v chemické laboratoři za cca 200,-kč
      Používám odměrku z krabice Nutrilonu pro děti
      Jedna odměrka na kelímek od jogurtu
      Je potřeba použí horkou vodu minimáně 50st
      Leptání trvá asi 10 minut v závislosti na koncentraci
      Není tak agresivní jako HCL a je lepši než FECL3

Pridaj komentár